...V priebehu stáročí svet definoval Ježiša rôzne: ako veľkého proroka spravodlivosti a lásky; ako múdreho učiteľa života; ako revolucionára; ako toho, kto sníva Božie sny... a tak ďalej. Sú to mnohé pekné veci. V zmäti týchto a ďalších hypotéz až dodnes vystupuje do popredia jednoduché a jasné vyznanie Šimona, zvaného Peter, muža pokory a plného viery: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (v. 16). Ježiš je Synom Boha: je teda po všetky veky živý, ako je večne živý jeho Otec. Toto je tá novosť, ktorú milosť Božia zapaľuje v srdci toho, kto sa otvorí Ježišovmu tajomstvu: je to istota nie matematická, ale ešte silnejšia, vnútorná, v tom, že sme stretli Prameň Života, sám Život, ktorý sa stal telom, viditeľným a hmatateľným uprostred nás. Toto je skúsenosť kresťana, no nie jeho zásluhou, nie zásluhou nás kresťanov, ale pochádza od Boha, je to milosť Boha - Otca, Syna a Ducha Svätého. Všetko toto je už v zárodku obsiahnuté v Petrovej odpovedi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“.

„Človek stojí pred týmto rázcestím: Boh mi veci predpisuje, alebo sa o mňa stará? Sú jeho prikázania len akýmsi zákonom, alebo obsahujú slovo, ktorým sa o mňa stará?

Božia láska je bezhraničná. Jej veľkosť sa prejavuje v maličkostiach a v nežnosti - takto sa dá zhrnúť dnešná ranná homília pápeža Františka v Dome sv. Marty.
„On je prvý v láske“.
„Boh je taký, vždy je prvý. Očakáva nás ako prvý, miluje nás ako prvý, pomáha nám ako prvý“.
„Je to láska, ktorá sa nedá pochopiť. Kristova láska, ktorá prekonáva každé poznanie. Presahuje všetko. Tak veľká je láska Boha. A jeden básnik hovorieval, že «je ako more bez pobrežia, bez dna...», je bezhraničným morom. A toto je láska, ktorú máme chápať – to je láska, ktorú dostávame.“

Slávnosť Corpus Domini je tajomstvom Kristovej príťažlivosti i premeny v Neho. Je tiež školou konkrétnej, trpezlivej a obetavej lásky, ako Ježiš na kríži.

Pri každej sv. omši, skôr než pristúpime k sv.

...Mesiac jún nám ponúka novú výzvu, aby sme sa osobne stretli s naším Bohom. Tento mesiac nám pripomína zvláštnym spôsobom, že „Boh je láska“ a kto ostáva v láske, Boh je v ňom. Jún je mesiac Božského srdca, srdca Ježiša Krista. Božiu lásku si ťažko vieme sprítomniť, precítiť, tak ľudsky, konkrétne prežiť. Sme ako neveriaci Tomáš pred zmŕtvychvstalým Ježišom: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím“ (Jn 20,25).

Pre nás ľudí naše srdce je sídlom a znakom našej lásky. Ako to tvrdíme v našich výrazoch a tvrdeniach, keď niekoho milujeme, bije nám srdce pre neho; človek bez lásky je človek bez srdca; matka by dala srdce pre svoje dieťa. Milujúci človek pritúli milovanú osobu k srdcu. Srdce je teda ľudský životný orgán, ktorý zaujíma centrálne miesto v našej bytosti a činnosti, v našej fyzickej i psychickej existencii.