V ľudskom srdci je obrovská priepasť, ktorú môže vyplniť jedine Boh. (Blaise Pascal)

Bez ohľadu na pôvod náboženstiev, bez ohľadu na to či je ich učenie pravdivé alebo nie, pre človeka hrá významnú rolu to, čo mu to ktoré náboženstvo môže dať už v tomto živote. Pre ľudí je veľmi dôležité žiť v šťastí a spokojnosti. Nech už človek robí čokoľvek – či už lieta na mesiac, berie drogy alebo len kope krumple na záhrade – spravidla všetka jeho činnosť, aj keď sa to mnohokrát nezdá je zameraná na dosiahnutie určitého, z jeho pohľadu pozitívneho cieľa. Ten cieľ môže byť rôzny, ale až na pár výnimiek je spájaný s predstavou šťastia alebo aspoň akéhosi osobného dobra, prospechu navodzujúceho pocit spokojnosti. Mnohí kvôli svojmu nesprávnemu prístupu zažívajú len krátkodobý a skôr akýsi povrchný pocit sebauspokojenia, ale ak zvolíme ten správny spôsob, možno zažívať spokojnosť až šťastie i dlhodobo. Ako k tomu teda môže prispieť náboženstvo?

Úryvok:

Služobník Boží sprostredkúva vtelenie Pána,
skrz ruky jeho ľúbi Láska jak svätá Dáma.
Sám Pán Ježiš nasycuje našu dušu nehodnú,
milosťou ju posvätí ako vôbec nie náhodnú.
-

Vzdať sa nádeje, zachrániť priateľstvo, utlmiť potrebu neustále komunikovať... Zdá sa, že pojmy na prvý pohľad tak protikladné, idú tentokrát ruka v ruke pospolu.
Kde nabrať silu – ak nie u Teba?

Všimol som si neblahý fenomén (a to aj u seba), že kresťania neprikladajú veľký význam viere v apokalypsu a v druhý príchod Pána Ježiša na zem. Všetci máme svoje životy, snažíme sa ich nejako žiť – občas úspešne, občas s obtiažami – a stáva sa, že, hoci veríme v Krista a chodíme do kostola, Kristovo definitívne zjavenie sa svetu (apokalypsa = zjavenie) nejako nevnímame. Možno sme si tohto článku viery vedomí, ale akoby sme ani nechceli, aby Pán už prichádzal – tak, ako často nechceme zomrieť, hoci spása po smrti sa nedá porovnať s pozemským životom.

Jednoducho povedané, chceme si žiť svoje životy a nie umierať, alebo mať životy narušené, ba prerušené apokalypsou. Prikladáme tomuto životu veľký význam a články viery o „očakávaní budúceho veku“ sú možno vedome, možno nevedome odsúvané.

Je to správne? A ak nie, čo máme robiť – vari ignorovať pozemský život?
-

Geniálny Dr. House na poli medicíny a biochémie, nemúdry Dr. House na poli kresťanského myslenia. Opäť bola epizóda, kde pacientmi boli veriaci ľudia a House mal tak príležitosť vyjadriť svoj rázny postoj voči náboženstvu. Jeho slová boli ofenzívou vo viacerých dialógoch, ktoré som si všetky nezaznamenal, avšak zaujala ma jedna jeho poznámka, ktorá istým spôsobom reprezentuje danú epizódu: „Ako to, že všetko dobré, čo sa stane, je vždy dielom Boha?!“

Hoci je House neveriaci, môžeme voči nemu argumentovať Bibliou, pretože vyriekol štipľavú otázku, ktorá úmyselne dráždi učenie Cirkvi. Preto sa Cirkev môže obhajovať práve týmto svojím učením.
-

Stavba múru pokračuje. Kam až dosiahne? Bude z neho nová Babylonská veža? Dnes nie som celkom presvedčená, že stavba splní svoj cieľ. Až dosiahne stanovenú výšku, bude zbúraná a zas zostane hromada črepín, pichľavých... rozfŕknutých navôkol. Ako po bombe!