Benedikt XVI. v Deus caritas est 16 i pápež František v Evangelii gaudium 272 konštatujú: „zatvárať oči pred blížnym nás robí slepými aj voči Bohu“.
Že by sa to netýkalo iba „tých druhých“, ale aj samotnej Cirkvi, ktorá si to však u seba akosi nevšimla? Nestalo sa niečo také aj vám?
„Doma nikoho nezaujímam, ani ma nevidia, ako keby som neexistoval.“ - cituje ponosy niektorých ľudí i Amoris laetitia 128 a dodáva: Láska otvára oči a umožňuje nad všetkým vidieť, akú cenu má ľudská bytosť.

„Vyprosujme si cez Jána [Krstiteľa] milosť apoštolskej odvahy povedať vždy veci v pravde, s pastoračnou láskou, prijať ľudí s tým málom, čo sú schopní dať - prvý krok. Boh urobí zvyšok.

...A toto ­– že Boh víťazí nad hriechom – znamená, že „Boh kraľuje“; toto sú slová viery v Pána, ktorého moc sa skláňa nad ľudstvom, znižuje sa, aby ponúkol milosrdenstvo a oslobodil človeka od toho, čo v ňom deformuje krásny Boží obraz, lebo keď sme v hriechu, Boží obraz je zdeformovaný. A naplnením veľkej lásky bude práve kráľovstvo nastolené Ježišom, to kráľovstvo odpustenia a pokoja, ktoré oslavujeme Vianocami a ktoré sa definitívne uskutočňuje na Veľkú noc. A tou najkrajšou radosťou Vianoc je vnútorná radosť pokoja: Pán zmazal moje hriechy, Pán mi odpustil, Pán bol ku mne milosrdný, prišiel ma zachrániť. To je radosť Vianoc.

modlitbu Svätého Otca Františka, ktorú predniesol obrátený k obrazu Guadalupskej Panny Márie:

„Kto nepozná Pánove pohladenia, nepozná kresťanskú náuku! Kto sa nenechá Pánom pohladiť, je stratený! Toto je radostná zvesť, toto je úprimný jasot, po ktorom dnes túžime.