Aj uprostred dňa, v práci, v škole, v prírode, kdekoľvek sa nachádzame, všade si oživujme v mysli a vo vedomí myšlienku na Ježiša. Nejde iba o číru spomienku, že jestvuje.

...Včera prišiel na svätú omšu do Domu sv. Marty jeden skvelý človek, podnikateľ. Musel však zavrieť svoju továreň, lebo to už ďalej nešlo. A ten muž plakal, mladý muž plakal a hovoril: „Necítim sa na to ponechať bez práce viac než päťdesiat rodín. Mohol by som vyhlásiť bankrot podniku – ja pôjdem domov s mojimi peniazmi, ale moje srdce bude po celý život v slzách kvôli tým päťdesiatim rodinám“. To je skvelý kresťan! On sa modlí skutkami, modlí sa: prišiel na omšu modliť sa, aby mu Pán ukázal východisko, nielen pre neho, on ho mal: bankrot. Nie, nie pre neho: pre päťdesiat rodín. Toto je muž, ktorý sa vie modliť, so srdcom a prostredníctvom skutkov, vie sa modliť za blížneho. Je to ťažká situácia. Nehľadať zľahčené východisko: „nech sa nejako zariadia“ – tak nie. Toto je kresťan. Veľmi dobre mi padlo počúvať ho, veľmi dobre. Kiež by ich bolo takých mnoho – dnes, v tejto chvíli, keď mnoho ľudí trpí nedostatkom práce.

Z rannej homílie pápeža Františka:

...A maličkí, vysvetlil pápež, sú tiež protagonistami Vianoc:

„Na Vianoce potom uvidíme túto malosť, túto malú vec: dieťa, maštaľ, mama, otec... Malé veci. Veľké srdcia, ale postoj maličkých. A na tomto výhonku spočinie Duch Pána, Duch Svätý, a tento malý výhonok bude vlastniť tú cnosť maličkých, bázeň pred Pánom. Bude kráčať v bázni pred Pánom. Bázni, ktorá nie je strachom: nie. Znamená to životom napĺňať prikázanie, ktoré Boh dal nášmu otcovi Abrahámovi: ,Kráčaj v mojej prítomnosti a buď bezúhonný’. Pokorný. Toto je pokora. Pokora je bázeň pred Pánom“. 

A jedine maličkí, zdôraznil pápež František, „sú schopní pochopiť zmysel pokory, zmysel bázne pred Pánom, lebo kráčajú pred Pánom, ... cítia, že Pán im dá silu, aby kráčali vpred“. A toto je tá pravá pokora, dodal Svätý Otec: 

„Stíchni, stíchni, stíchni, kto Boha poznať chceš“, spieva sa v jednej kolede z Lotrinska. Dožičme si ako prípravu na sviatky čas ticha, aby sme mohli vzhliadnuť k Bohu.

Milosrdenstvo má tiež tvár útechy. „Potešujte, potešujte môj ľud“ (Iz 40, 1), to sú naliehavé slová proroka, ktoré zaznievajú aj dnes, aby slová nádeje mohli dôjsť k tým, čo žijú v utrpení a bolesti. Nikdy si nenechajme ukradnúť nádej, ktorá pochádza z viery v zmŕtvychvstalého Pána. Je pravda, že sme často podrobení tvrdej skúške, no nikdy sa nesmieme vzdať istoty, že Pán nás miluje. Jeho milosrdenstvo sa prejavuje aj v blízkosti, v láske a podpore, ktoré mnohí bratia a sestry môžu ponúknuť druhým, keď ich prepadnú dni smútku a súženia. Osušiť slzy je konkrétny skutok, ktorý prelamuje kruh osamelosti, v ktorom sme často uzavretí.

Pohľad na život pod uhlom smrti

Osobitným spôsobom sú Ježišovými adresátmi hriešnici, sú to chudobní duchom. Ježiš sa od nich nedrží ďaleko ako farizeji a zákonníci; jedáva a stoluje s nimi (Mk 2,13-17 atď).