...Vianoce sú sviatkom nekonečného Božieho milosrdenstva. Sv. Augustín z Hippa hovorí: „Mohlo byť milosrdenstvo voči nám nešťastníkom väčšie než to, ktoré priviedlo Stvoriteľa neba k zostúpeniu z neba?” Svätý Tomáš Akvinský učí, že milosrdenstvo značí, že Boh dáva človeku dokonalosti, takže odstraňuje jeho chyby a nedostatky. Ježiš sa stáva človekom, aby nás obdaroval dokonalosťami, ktoré nám chýbajú. Na Vianoce sa uskutočnilo to, čo Otcovia Cirkvi nazývali admirabile commercium, tajomná výmena: „Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi.“ Boh si zobral náš hlad, smäd, hriech, ba dokonca smrť, aby nás nasýtil, napojil, urobil svätými a daroval nám život. Svätý Augustín pokračuje v citáte, ktorý použil včera pápež František: „Samotné toto milosrdenstvo priviedlo Pána sveta k tomu, aby sa zaodel prirodzenosťou sluhu, takže hoci bol sám chlebom, pociťoval hlad, hoci bol plným nasýtením, pociťoval smäd, hoci bol mocou, stal sa slabým, hoci bol záchranou stal sa zraneným, hoci bol životom, bol vystavený smrti. A toto všetko preto, aby zasýtil náš hlad, uľavil nám v horúčave, posilnil našu slabosť, zrušil našu neprávosť, roznietil našu lásku“ (Serm. 207,1: PL 38,1042). My Bohu ponúkame - zvlášť pri svätej spovedi - katalóg našich hriechov, náš chorobopis, a on nám ponúka katalóg cností, liek milosrdenstva, zdravotnú kartu našich uzdravení.

V našom kraji sú Vianoce vzácnymi sviatkami. Všetci sa na ne tešíme a radi ich slávime. Takmer každý sa chce nejako zapojiť do ich oslavy, nikto neostáva bokom.

Ak sa aj následkom slabej ľudskej prirodzenosti kvôli ťažkému hriechu stratil Boží život, práve Vianoce musia znamenať návrat k milosti prostredníctvom dôslednej, kajúcej sviatostnej spovede s predsav

...Prejdenie Svätou bránou je znamením pravého obrátenia nášho srdca. Keď budeme prechádzať Svätou bránou, je dobré si uvedomiť, že máme mať dokorán otvorenú aj bránu nášho srdca. Stojím pred Svätou bránou a prosím: „Pane, pomôž mi otvoriť dokorán bránu môjho srdca!“ Svätý rok by sa minul účinku, keby sme bránou nášho srdca nenechali prejsť Krista, ktorý nás pohýna smerom k ostatným, aby sme im priniesli jeho samého a jeho lásku. Preto, tak ako zostáva otvorená Svätá brána, pretože je znakom nášho prijatia zo strany samého Boha, tak by mala byť stále otvorená dokorán aj naša brána, brána srdca, aby nikto nezostal vylúčený. Ani ten alebo tá, čo ma irituje: nikto.

Dôležitým znakom Jubilea je aj spoveď. Pristúpenie k sviatosti zmierenia, ktorou sa stávame uzmierení s Bohom, sa rovná priamej skúsenosti s jeho milosrdenstvom. Znamená to stretnúť Otca, ktorý odpúšťa: Boh odpúšťa všetko. Boh nám rozumie, aj s našimi obmedzeniami, rozumie nám aj pri našej rozporuplnosti. A nielen to. Svojou láskou nám hovorí, že práve vtedy, keď uznávame naše hriechy, je nám nablízku ešte viac a povzbudzuje nás hľadieť smerom vpred. Hovorí ešte viac: keď rozpoznávame naše hriechy a žiadame o odpustenie, je to sviatok v nebi: Ježiš oslavuje. A toto je jeho milosrdenstvo: neklesajme na duchu. Vpred, len ďalej vpred!