Dobrý Bože, ďakujem ti za uplynulý deň. Toľko vecí si mi dnes daroval.
Ďakujem ti za dnešné stretnutia, za rozhovory, v ktorých som sa mohol dotknúť tajomstva, ktoré nás všetkých obklopuje.

...Takto Chiara, odpoviem na tvoju otázku: «Často sa cítime sklamaní práve v láske. V čom spočíva veľkosť Ježišovej lásky? Ako môžeme zakúsiť jeho lásku?». A teraz viem, že ste dobrí a dovolíte mi hovoriť úprimne. Nechcel by som zo seba robiť moralistu, ale chcel by som vysloviť slovo, ktoré sa nie vždy páči, je nepopulárne. Aj pápež musí niekedy riskovať, aby povedal pravdu o veciach. Láska je v skutkoch, v komunikovaní, ale láska je veľmi úctivá voči ľuďom, nevyužíva ich, a teda, láska je čistá. A vám mladým v tomto svete, v tomto hedonistickom svete, vo svete, ktorý propaguje jedine pôžitky, užívanie si života, zariadenie si pohodlného života, hovorím: Buďte čistí.

Buďte čistí! My všetci sme v živote prešli chvíľami, v ktorých je táto čnosť veľmi náročná, ale je to práve cesta rýdzej lásky, lásky, ktorá vie darovať život, ktorá sa neusiluje o to, aby využila toho druhého pre vlastné potešenie. Je to láska, ktorá považuje za posvätný život inej osoby: rešpektujem ťa, nechcem ťa použiť, nechcem ťa použiť. Nie je to ľahké. Všetci poznáme ťažkosti pri prekonávaní tejto príliš ľahkej a pôžitkárskej koncepcie lásky. Odpusťte mi, že hovorím niečo, čo ste neočakávali, ale žiadam vás: namáhajte sa, aby ste lásku prežívali čisto.   

Blahoslavenstvo chudoby je ozajstným tajomstvom, ktoré pochopíme len vďaka Duchu Svätému...

Keď na ulici stretnete dievča s namaľovanými nechtami, čo to chce povedať? Je to reč tela, ktorá hovorí – „Všimnite si ma, som krásna. Mám skrytú krásu – oceňte ju“. Podobne v dnešnom evanjeliu – Ježiš hovorí, že Boh vidí aj v skrytosti a vidí všetku našu duchovnú krásu, naše dobré skutky – almužnu, modlitbu, pôst, ktoré robíme a že to vie oceniť, že nás odmení. Nenecháva to bez povšimnutia. Lebo veľmi často sa sťažujeme, že robíme nejaké dobro a nikto si to nevšimne, nikto nás nepochváli. Dnešné evanjelium nám dodáva radosť – áno, neboj sa, Boh vidí aj v skrytosti. Ak Boh vidí aj naše ukryté dobro, treba si ho chrániť. Nechty na tele človeka sú z dávnych časov evolúcie, kedy slúžili aj ako ochrana a obrana. A veď aj teraz. Skúste nahnevať ženu a doškriabe vám nimi tvár ☺ Treba si chrániť to skryté dobro v nás, ktoré vidí len Boh.

Pán mojich hodín a rokov,
dal si mi množstvo času.
Zostáva za mnou a rozprestiera sa predo mnou.
Bol môj a bude môj,
dostal som ho však od teba.
Ďakujem ti za každý úder hodín

„Ak máte množstvo bohatstva v srdci, toto obrovské bohatstvo – horlivosť, lásku k blížnemu, Božie slovo, poznanie Boha – nechajte, aby toto vaše bohatstvo došlo až ku vreckám. A toto je zlaté pravidlo. Keď viera nedôjde ku vreckám, nie je pravou vierou. To, čo nám tu hovorí Pavol, je zlatým pravidlom: ‚Ste bohatí v mnohých veciach, teraz buďte štedrí v tomto veľkodušnom diele.‛ Je tu tento protiklad medzi bohatstvom a chudobou. Cirkev v Jeruzaleme je chudobná, nachádza sa v ekonomických ťažkostiach, no je bohatá, pretože má poklad evanjeliového ohlasovania. Táto chudobná cirkev v Jeruzaleme obohatila cirkev v Korinte evanjeliovým hlásaním, darovala jej bohatstvo evanjelia.“

Svätý Otec pokračoval parafrázujúc sv. Pavla: vy, čo „ste ekonomicky bohatí a čo ste bohatí vďaka mnohým veciam, boli ste bez hlásania evanjelia chudobnými, no obohatili ste cirkev v Jeruzaleme, rozširujúc Boží ľud“. „Z chudoby prichádza bohatstvo, je to vzájomná výmena“, povedal pápež František. Základom „teológie chudoby“ je teda toto: „Ježiš Kristus hoci bol bohatý – bohatstvom Boha –  stal sa chudobným“, ponížil sa pre nás. Toto je teda význam prvého blahoslavenstva: „Blahoslavení chudobní v duchu“. To znamená - byť chudobným a nechať sa obohatiť Kristovou chudobou a nechcieť byť bohatým vďaka iným bohatstvám, ktoré by neboli Kristovými“: