...«Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka» (v. 27). To znamená: hľadajte spásu, stretnutie s Bohom.

A týmito slovami nám chce dať pochopiť, že okrem fyzického hladu človek v sebe nosí iný hlad – my všetci máme tento hlad – hlad, ktorý je dôležitejší, ktorý nemožno zasýtiť bežným jedlom. Je to hlad po živote, hlad po večnosti, ktorý môže zasýtiť jedine On, nakoľko je «chlebom života» (v. 35). Ježiš neodstraňuje starosť o zadováženie si každodenného pokrmu, neodstraňuje starosť o všetko to, čo môže životu priniesť pokrok. Ale Ježiš nám pripomína, že pravý význam našej pozemskej existencie spočíva v cieli, vo večnosti, spočíva v stretnutí s ním, ktorý je darom i darcom, a pripomína nám tiež, že na ľudský príbeh s jeho trápeniami a radosťami sa musíme pozerať v horizonte večnosti, čiže z výhľadom na definitívne stretnutie s ním. A toto stretnutie osvetľuje všetky dni nášho života.

V životopise svätého Jána Vianneyho je opísaná nasledujúca príhoda: Raz, keď farár z Arsu ráno otváral kostol, pri dverách stretol starého sedliaka.

Byť dobrým znamená – zabudnúť na seba, aby sme mohli myslieť na druhých.
Byť dobrým znamená – vždy odpustiť, lebo vieme, že často ľudská slabosť je väčšia než ľudská zloba.

...Zástup je užasnutý nad znamením rozmnoženia chlebov, no dar, ktorý ponúka Ježiš, je plnosť života pre vyhladovaného človeka. Ježiš zasycuje nielen materiálny hlad, ale aj ten hlbší, hlad po zmysle života, hlad po Bohu. Zoči-voči utrpeniu, samote, chudobe a ťažkostiam toľkých ľudí, čo môžeme urobiť my? Sťažovaním si nevyriešime nič, no môžeme ponúknuť to málo, čo máme, ako ten chlapec v evanjeliu. Máme dozaista nejakú hodinku času, nejaký talent, nejakú schopnosť... Kto z nás nemá svojich „päť chlebov a dve ryby“? Všetci ich máme! Ak sme ochotní vložiť ich do Pánových rúk, postačia na to, aby bolo vo svete o trochu viac lásky, pokoja, spravodlivosti, a predovšetkým radosti. Ako je len vo svete potrebná radosť! Boh dokáže rozmnožiť naše malé gestá solidarity a dať nám účasť na svojom dare.

Pred časom som sa spýtal v jednom spoločenstve, čo sa im spontánne vybaví, keď sa povie duchovný život.

Najmilší Spasiteľ, bez teba som v tme a v súžení...
Bez teba, Veľký Boží Syn, som zmätený a v bezmocnej hanbe,
lebo bez teba mi chýba všetko dobré.
Bez teba naslepo tápem v temnote.