Chcel by som uviesť na zamyslenie i pre poučenie časť homílie autora z druhého storočia po Kristovi.

„Nebesá rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk.“
Sv. písmo

Tvrdiť, že svet vznikol čírou náhodou, je to isté, ako hovoriť, že kniha vznikla výbuchom tlačiarne. Tak teraz rozmýšľam, či to v prípade niektorých kníh aj tak nie je :o) ... ako po výbuchu. Opravujem: Tvrdiť, že svet je dielom náhody, je to isté, ako vravieť, že encyklopédia (alebo si tam dosaďte nejakú inú knihu, ktorá stojí za to:) vznikla výbuchom tlačiarne.

Tento druh dokazovania existencie Boha sa podobá hľadaniu nezvestných, alebo hľadaniu nejakej osoby v počítačovej databáze. Stačí len zadať požiadavky... Koho hľadáte? - Boha. Čím sa vyznačuje? - vyznačuje sa dokonalosťou. Má nejaké špeciálne znamenie? - nič mu nechýba. A môžeme sa pustiť do hľadania Boha, ktorý zodpovedá nášmu opisu.

„Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili.“ (Ježiš Tomášovi)

Teraz poznávame čiastočne, no potom z tváre do tváre - budeme poznať ako sme aj my poznaní. (Pavol - 1 Kor)

Vďaka prekladateľom sa nám podarilo zaradiť do ponuky nášho portálu ďalšie hodnotné knižné dielo.

podľa Sacrosanctum Concilium, č. 5 - 6

5. Boh, „ktorý chce všetkých ľudí spasiť a priviesť k jasnému poznaniu pravdy (1Tim 2,4), „mnoho ráz a rozličným spôsobom hovoril kedysi otcom ústami prorokov (Žid 1,1), keď však nadišla plnosť časov, poslal svojho Syna, Slovo, ktoré sa stalo telom, aby ohlasoval blahozvesť chudobným a uzdravoval skrúšených srdcom, ako „lekár tela i duše, sprostredkovateľ medzi Bohom a ľuďmi. Lebo jeho ľudská prirodzenosť bola v jednote osoby Slova nástrojom nášho spasenia. A tak v Kristovi sa uskutočnilo naše dokonalé zmierenie s Bohom a dala sa nám plnosť služby Božej.